From misery to happy end ... part 41 - Why at least for a time I can throw problems behind and not to deal with them?
„Tak, každá si vyberte plavky, prezlečte sa a ideme na tú pláž.“Pozrela som sa do tašiek. Zobrala som tašku, kde bolo spodné prádlo, nočné košieľky a plavky. To spodné prádlo si odmietam obliecť. Vážne. Plavky sa mi ale páčili všetky. Mala som problém z vyberaním. Nakoniec som si vybrala čierne plavky s flitrami. Justin má ozaj vkus.
„Mami!“
„Čo je zlatko?“
„Ktoré plavky si mám vziať?“
„Ukáž...?“ obzrela som si všetky plavky, ktoré vyložila na posteľ.
„Tieto.“ Zobrala som si do ruky bielo – fialovo – žlto – ružovo – svetlozelené dvojdielne plavky za krk.
„Dobre, dáš mi ich do tašky?“
„Nie miláčik, obleč si ich.“ Prikývla. Keď sme boli oblečení, pribehli sme k Justinovi, ktorý netrpezlivo poklepkával nohou stojac pri otvorených dverách.
„Už som myslel, že tu vystojím dieru a prepadnem sa do mora.“ Gúľal očami.
„Ale no, zlatko.“
„Hmm.“ Nafučal líca.
„Justin, Justin.“ krútila som hlavou a spolu s Ali sme vyšli von. Justin zamkol a po móle sme kráčali na pláž.
„Takže, kde sa zložíme?“
„Je to jedno. Aj tak ťa...nás“ opravila som sa „budú otravovať novinári.“
„Mysli pozitívne.“
„Justin.“ zodvihla som obočie.
„Chcem ísť už do vody.“ Skočila nám do rozhovoru Ali.
„Dobre miláčik, len musíme nájsť voľné miesto.“
„Tak poďme tam.“ ukázala k palmám, na ktorých boli natiahnuté biele plátenné hojdacie siete.
„Nechceme sa radšej opaľovať na dekách?“ založila som si ruky v bok.
„Melinka, poďme k tým sieťam. Je to dobrý nápad.“ Dopovedal, zobral Alison na ruky a hneď obsadili tri hojdacie siete veľa seba. Prisahám, že raz si presadím aj svoj názor. No nie teraz, ako vidím.
Zložila som si tašku k palme a natrela som Alison opaľovacím krémom.
„Bežkaj.“ Postrčila som ju a vyvalila som sa v sieti. Videla som, že sa hrá v piesku a stavia hrad. Vychovávať dieťa je nesmierne ťažké
„Justin, prosím, nikam nechoď.“
„Kam by som chodil?“ vyčerpane sa hodil do siete tak, ako ja pred chvíľou. „Meli?“
„Hm?“
„Čo ti je?“
„Nič.“ odsekla som. Nemala som najmenšiu chuť riešiť moju náladu. Alison mám veľmi rada, ale od kedy je s nami, nemám na Justina čas.
„Mel.“ Zapozeral sa mi do očí. „Povedz mi pravdu.“ Je neuveriteľné, ako mi vie vždy prečítať z očí moje pocity. Snažila som sa vyhýbať jeho pohľadu.
„Mel, je to kvôli Alison?“ priamy zásah! Tento človek je neuveriteľný!
„Nie.“
„Pravdu.“
„Vážne...ja len že...nemáme na seba žiaden čas.“
„Viem, ale je to dieťa.“
„Veď práve! Nie som pripravená na toto. Nemôžem sa starať o dieťa! Sama som ešte dieťa.“
„Povedala si, že ju chceš.“
„Veď áno. Je to pravda, ale nie teraz. Tak za rok, možno dva.“
„Možno by sme sa mohli dohodnúť s mojou mamou. Možno by si ju zobrala ona. Aj tak si ju nemôžeme adoptovať spolu. Ete nie si plnoletá.“
„To je tiež pravda. Možno by si ju mohla vziať Pattie.“
„Ale starala by sa o ňu opatrovateľka.“
„A čo my? Alison chce nás.“
„Boli by sme s ňou, len nie stále.“
„Ale prosím ťa! Čo by sme to boli za rodičov?
„Vieš čo? Neriešme to teraz. Odtiaľto pôjdeme domov. Pôjdeme za mojou mamou, všetko jej povieme, aj keď si myslím, že médiá jej už povedali dosť, poradíme sa s ňou a potom odletíme na predĺžený víkend na Bahamy. Keď sa vrátime, začneme všetko riešiť.“
„A Alison pôjde na Bahamy snami?“
„Podľa toho, čo nám povie mama.“
„Hm, dobre.“ Odpovedala som napokon. Stále si však myslím, že úplne nepochopil, ako som to myslela, či ako to cítim. Nie je to o tom, že ju nechcem, ale o tom, že si chcem užiť najlepšie roky života. Odviazať sa, užívať si, chcem chodiť na párty a vrátiť sa až nad ránom, chcem zažívať dobrodružstvá a baviť sa pri každej príležitosti a nie žiť ako starší pár s dieťaťom na krku. Lenže, na druhej strane, Alison mi svojím spôsobom prirástla k srdcu a príde mi nespravodlivé, aby som sa jej vzdala. Prečo je život jeden ťažký začarovaný kruh? Prečo aspoň na nejaký čas nemôžem hodiť problémy za hlavu a neriešiť ich?